Parlament je po dnešnom hlasovaní pripravený rokovať s členskými štátmi o posilnení rámca EÚ na prevenciu a kontrolu chorôb a spoločnom zvládaní cezhraničných zdravotných hrozieb. 

Legislatívny návrh na rozšírenie mandátu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) schválil Parlament pomerom hlasov 598 (za): 84 (proti): 13 (zdržalo sa hlasovania). Poslanci v ňom požadujú, aby členské štáty vypracovali národné plány pripravenosti a reakcie a včas poskytovali porovnateľné a kvalitné údaje. Presadzujú tiež rozšírenie mandátu ECDC aj na závažné neprenosné choroby – napríklad kardiovaskulárne choroby, rakovinu, cukrovku či duševné choroby.

Nariadenie o prevencii, pripravenosti a reakcii na možné budúce krízy spôsobené závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia získalo podporu 594 poslancov, 85 zákonodarcov hlasovalo proti a 16 sa hlasovania zdržalo. Podľa poslancov z koronakrízy jasne vyplynulo, že EÚ musí ešte viac podporovať spoluprácu medzi členskými štátmi, najmä pohraničnými regiónmi. Text nariadenia prináša opatrenia, ktorých súčasťou by mali byť aj jasnejšie postupy a zvýšená transparentnosť týkajúca sa spoločných zmlúv EÚ v oblasti obstarávania a nákupu zdravotníckych produktov.

Videozáznam plenárnej rozpravy je k dispozícii tu: prvá a druhá časť.

Vyhlásenia spravodajkýň

Spravodajkyňa Joanna Kopcińska (ECR, PL) v tejto súvislosti uviedla: „Naše návrhy by mali zlepšiť spoluprácu, výmenu informácií, odborných poznatkov a najlepších postupov medzi členskými štátmi a Komisiou, Výborom pre zdravotnú bezpečnosť a samotným ECDC. To zas bude viesť k lepšej pripravenosti a koordinácii reakcií pri riešení zdravotných problémov. Dohodli sme sa tiež na tom, že investujeme viac úsilia do analýz a modelovania, aby sme tak členské štáty podporili pri zvládaní nákazy. Hoci na to budeme potrebovať zhromaždiť a spracovať väčšie množstvo epidemiologických údajov, kľúčové kompetencie členských štátov v oblasti ochrany zdravia ostanú zachované.“

„Celý náš systém predvídania a riadenia kríz musí vychádzať z vízie založenej na prístupe ‚jedno zdravie‘ vo všetkých európskych politikách. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 ukázala, aký dosah môže mať problém v oblasti verejného zdravia na fungovanie všetkých častí európskej spoločnosti,“ uviedla spravodajkyňa Véronique Trillet-Lenoir (RE, FR). „Som plne za to, aby sa postup spoločného nákupu zdravotníckych výrobkov stal normou. EÚ je pri rokovaniach s priemyselnými odvetviami silnejšia, keď vystupuje jednotne v mene všetkých členských štátov,“ dodala.

Reakcie slovenských poslancov

Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Cieľom predložených zámerov v súvislosti s budovaním zdravotnej únie je posilnenie mandátu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb a zlepšenie koordinácie pri zvládaní budúcich možných cezhraničných zdravotných hrozieb. Nadväzuje to na požiadavky občanov ohľadom rozšírenia pôsobnosti Únie v oblasti zdravotníctva. Pandémia ukázala, že vzájomná solidarita a spolupráca členských štátov sa v krízových časoch jednoznačne osvedčili. Hľadajú sa preto oblasti, v ktorých je aj naďalej účelné postupovať spoločne. Nejde pritom o prenos vlastných kompetencií v oblasti zdravotníctva z členských štátov na európsku úroveň. Snahou je vyvažovanie nedostatkov jednotlivých zdravotníckych systémov európskych krajín v krízových situáciách a tiež pomoc pri zvyšovaní kvality a dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti na národnej úrovni.“